Náš člen Matej dnes ukončil svoju púť Slovenskom
Člen nášho občianskeho združenia Matej dnes šťastne dorazil do Bratislavy s dvoma ďalšími pútnikmi, Zuzkou a Tónom. Matej počas svojej púte prešiel Slovenskom pešo 650km, skontroloval celú Svätojakubskú cestu, doplnil chýbajúce značenie a zapojil ďalšie ubytovacie zariadenia do siete pútnických ubytovní. Bol jedným z prvých Slovákov, ktorý ju prešiel v celej dĺžke. „Môžem s potešením povedať, že sa to dá,“ hovorí so smiechom Matej.
Bratislava. RTVS | Foto: Ivan Kováč, Nový Čas | 15. augusta 2020
Článok uverejnený v denníku Nový Čas: Matej prešiel 650 kilometrov v jedných topánkach!
„Keď som vyrážal na cestu, veľa ľudí ma varovalo, že u nás bude tá púť iná. Vraveli mi, že v zahraničí sú ľudia milší, pohostinnejší, viac sa usmievajú,“ hovorí Matej.
„Je to hlúposť. U nás sú ľudia tiež veľmi pohostinní. Sú zvedaví, prečo mám mušľu na batohu, pýtajú sa, odkiaľ a kam idem. Mnohí si zo mňa robili srandu, že som blázon. Vraj oni sú radi, keď prejdú 500m z domu do potravín a nie z Košíc do Bratislavy.“
„Niektorí ma nechali prespať u seba doma, pritom som pre nich úplne cudzí človek. Dokonca mi raz jedna babička nabrala nedeľnú polievku a nabalila buchty. Ale na ceste sa dejú aj podivné a veľmi úsmevné veci. Raz som napríklad spal na čistinke pri lese v Nízkych Tatrách, lebo som si chcel skúsiť prespanie v prírode. Skoro ráno, asi okolo pol siedmej, prišlo na čistinku staré lesnícke auto. Vyskočil z neho jeden pán, asi štyridsiatnik, zamával mi, vytiahol z auta motorovú pílu a začal píliť jediný strom, ktorý pri čistinke stál a bol označený na výrub. Napílil ho však tak nešťastne, že strom pri páde padol úplne iným smerom, ako plánoval. Čírou náhodou rovno na jeho auto, ktoré strom takmer prelomil na polovicu. Keď som za ním prišiel, či je v poriadku a či nepotrebuje pomoc, so širokým úsmevom odpovedal: To je v pohode, niekedy sa nedarí hneď zrána. Aspoň mám na zbytok dňa voľno.“
„Veľmi by som chcel, aby si ju vyskúšalo čo najviac Slovákov. Nemusíte ju prejsť hneď celú, ako ja, ale vybrať si len jeden úsek. Možno jej prepadnete rovnako, ako sa to stalo mne. Budete sa cítiť lepšie, silnejšie, s čistou mysľou. A ak aj náhodou nie, tak aspoň budete môcť raz povedať, že ste prešli stovky kilometrov Slovenskom bez nejakého hlbšieho dôvodu.“ (smiech)
