Rozhodnutie je veľmi subjektívne, niekomu vyhovuje samota, niekomu spoločnosť. Preto platí, že ani jeden spôsob putovania nie je zlý.
Putovanie osamote
Väčšina skúsených pútnikov a sprievodcov odporúča skôr putovanie osamote. Osamote preto, že pravý pútnik putuje sám so sebou, svojimi myšlienkami a modlitbami. Nemusí sa prispôsobovať tempu zdatnejšieho pútnika, jeho potrebám a programu. Taktiež nájsť ubytovanie jednému je jednoduchšie než v skupine.
Putovanie v skupine
No súčasne aj platí, že putovanie by malo byť v prvom rade o duševnej pohode a keď pocit osamelosti z cesty by mal prevládať a vytvárať nepohodu až stres, napríklad v horských oblastiach je namieste vydať sa na cestu vo dvojici (príležitosť aj na prehĺbenie vzťahu), alebo malej skupinke (cesta ubehne rýchlejšie).
V prípade dvojice, alebo skupinky je dôležité, aby motivácia na absolvovanie cesty bola u všetkých členov približne rovnaká.
Pozn.: Ak kráčajú dvaja, jeden má prevažujúcu motiváciu duchovno náboženskú, druhý berie cestu ako príležitosť na ľahký športový trek, alebo prázdninové dobrodružstvo, potom je veľmi pravdepodobné, že ani jednému sa nenaplnia očakávania o prežití výnimočnej atmosféry pútnickej cesty.